Ehrharta calycina – erharta
Rad: Cyperales
Čeľaď: Poaceae
Zaradenie – invázny druh vzbudzujúci obavy Európskej únie
Fotodokumentácia: https://florabase.dpaw.wa.gov.au/browse/profile/347
Opis druhu
Ide o trávu dorastajúcu do výšky 0,3 až 0,7 metra. Rozrastá sa pomocou krátkych podzemkov. Jej listy sú ploché, zelené až purpurové, 7 – 20 cm dlhé a 2 – 7 mm široké. Súkvetie je tvorené riedkou metlinou, 10 až 15 cm dlhou, s kláskami sediacimi alebo krátko stopkatými, 5 – 8 mm dlhými. Plevy sú 5 – 7 mm dlhé, s fialkastým odtieňom. Jeden klások obsahuje tri kvety. Dva nižšie sú sterilné a nemajú plievku a najvyšší je streilný s plievkou. Plevice sterilných kvetov sú blanité, krátko ostnaté alebo zašpicatené, s krátko chlpaté. Plevice fertilných kvetov sú vláskovitožilkované ale nie ostité. Kvitne od marca do apríla alebo v auguste až septembri.
Pôvod
Pochádza z južnej Afriky. Je už rozšírený v Austrálii, na juhu USA, v Južnej Amerike (Uruguaj), v Indii, Oceánii, na Novom Zélande. Zaznamenaný bol aj v Európe (Španielsko, Portugalsko). Dovezený bol spolu s iným osivom.
Ekológia
Rozmnožuje sa generatívne (semenami rozširovanými vetrom, alebo živočíchmi) ale aj vegetatívne (podzemkami). Kvitne už prvý rok po vyklíčení.
V prípade, že sa udomácni na lokalite, rýchlo sa rozrastá a bráni iným druhom v ich raste. Vyskytuje sa na rôznych typoch stanovíšť, zvyčajne na hlbších piesočnatých pôdach. Bol nájdený na piesočných dunách, pobrežných krovinách, v okolí ciest, na brehoch riek, xerotermných trávnych porastoch, dubových lesoch. Neznáša zasolené, podmočené pôdy a hutné, málo prevzdušnené pôdy. Vyžaduje vyššie teploty, neprežíva v lokalitách s mrazmi v zime.
Rozšírenie v SR
Na území Slovenska zatiaľ nie je evidovaný vo voľnej prírode.
Metódy odstraňovania
Po kosení druhu v čase kvitnutia, sa na pokosených rastlinách prebudia spiace púčiky a rastlina sa rýchlo obnoví. Pri menších porastoch sa odporúča pravidelné kosenie a odstraňovanie nadzemnej časti.
Vypaľovanie síce môže zredukovať bázu semien, ktoré sa vo veľkej miere hromadia v hornej časti pôdneho profilu, kde sú náchylné na vysoké teploty, ale štúdie ukazujú, že po vypálení sa podporí rozrastanie jedincov z podzemkov a zvyšuje sa hustota porastu.