Gymnocoronis spilanthoides

Gymnocoronis spilanthoides

Rad: Asterales
Čeľaď: 
Asteraceae

Zaradenie – invázny druh vzbudzujúci obavy Európskej únie 

gymnocoronisspilanthoides5_sml

gymnocoronisspilanthoides28_sml

 

 

 

 

Fotodokumentácia: https://keyserver.lucidcentral.org/weeds/data/media/Html/gymnocoronis_spilanthoides.htm

Opis druhu

Ide o dlhovekú (až trvácu) bylinu, vyrastajúcu v depresiách alebo v litorálnych, čiastočne zaplavených lokalitách.  Na viac suchých lokalitách vytvára kruhové porasty, vo vlhších lokalitách husté poprepletané rohože, ktoré pokrývajú vodnú hladinu. Stonky sú priame, ale často sú aj plazivé ak rastlina rastie mimo vody. Mladé stonky sú svetlo zelené s tmavšími škvrnami, na priereze okrúhle až šesťhranné, rozkonárené. Medzi článkami duté, čo umožňuje plávanie stoniek na hladine. Tmavozelené listy vyrastajú protistojne, sú vp veľkosti pomerne variabilné (4 – 20 cm dlhé a 1,5 – 8 cm široké), s čeleľou vajcovitou až kopijovitou, holé, s zubatým okrajom, na vrchu zašpicatené.

Kvety sú v guľatom súkvetí (priemer 12 – 20 mm), biele alebo svetlo fialovo biele. Vyrastajú na krátkych stopkách, v zoskupeniach na konci stoniek. Sú veľmi tenké do 4 mm dlhé, nemajú zreteľné lupienky, zaoblené na báze, s listeňmi (4 – 5 mm dlhými) na báze kvetu. Kvitnú od neskorej jari až do neskorej jesene. Semená sú pozdĺžne rebrované, hladké, žltohnedé, približne 5 mm dlhé.

Pôvod

Pochádza z južnej Ameriky (Brazília, Bolívia, Peru, Argentína, Uruguaj a Paraguaj). Je už rozšírený v Austrálii, Afrike, v Indii, Japonsku, na Novom Zélande. Zaznamenaný bol aj v Európe (Maďarsko, Taliansko). Dovezený bol do iných krajín ako vodná rastlina do jazierok alebo okrasná rastlina.

Ekológia

Rozmnožuje sa generatívne (semenami rozširovanými vodou) ale aj vegetatívne (podzemkami, časťami stonky – nódy). Rastie najčastejšie v mokradných lokalitách, okolo riek, vodných plôch, v močiaroch, pozdĺž kanálov. Najnižšia teplota, ktorú druh toleruje je 0 stupňov.

Rozšírenie v SR

Na území Slovenska zatiaľ nie je evidovaný vo voľnej prírode.

Metódy odstraňovania

Je potrebné odstraňovanie celých rastlín vytrhávaním alebo vykopávaním tak, aby neostali žiadne kúsky na loklaite, ktoré sú zdrojom opätovnej regenerácie druhu. Az do hĺbky jedného metra je potrebné odstrániť substrát s kúskami koreňov. Často je potrebné to realizovať popredošlom chemickom ošetrení, aby bolo čo najmenej biomasy. Časti rastlín je potrebné vysušiť a spáliť.

Využíva sa aj postrek herbicídnymi prípravkami, ktorý je však účinný najmä na horné časti rastlín, nie na celú rastlinu. Spôsobuje aj ovplyvnenie iných druhov.