Hakea sericea Schrad & J.C.Wendl.
Rad: Proteales
Čeľaď: Proteaceae
Invázny druh vzbudzujúci obavy Európskej únie.
Fotodokumentácia: https://resources.austplants.com.au/plant/hakea-sericea/
Opis druhu
Ide o vzpriamený, jednokmenný, drevnatý ker alebo malý strom, ktorý dorastá do výšky 2 – 5 m. Listy sú jednoduché, ploché, tuhé, okrúhle v priereze, zašpicatené, v mladosti mierne pritlačené, najprv hodvábne chlpaté, neskôr holé, tmavozelené, cca 2 – 4,3 (5) cm dlhé a 0,7-1 mm široké, s pozdĺžnou ryhou na spodnej strane. Krémovo sfarbené súkvetia vyrastajú v pazuchách listov, po 2 – 6 kvetov vyrastajúcich na krátkych husto bielo chlpatých stopkách.
Plody sú tmavohnedé, zložené z drevnatých folikulov, z ktorých každý obsahuje dve okrídlené semená. Sú odolné voči teplu a aj po odumretí rastliny pokračujú v uvoľňovaní semien po dlhú dobu, čím si vytvárajú veľkú banku semien.
Pôvod
Pochádza z juhovýchodnej Austrálie. Invázne sa šíri v Južnej Afrike, na Novom Zélande, v Afrike (Angola) a nedávno aj v kontinentálnom Portugalsku a Francúzsku. Pôvodne bola vysadená na rekultiváciu suchých území v Španielsku, kde sa stala lokálne naturalizovanou.
Ekológia druhu
Vo svojom pôvodnom areáli rastie prirodzene na vresoviskách a v suchých lesoch v pobrežných oblastiach od juhovýchodného Queenslandu po juhovýchodný Nový Južný Wales v Austrálii. Je to teplomilný ker mierneho podnebia s vysokou odolnosťou voči suchu a širokou teplotnou amplitúdou a rozsahom biotopov. Prioritne obsadzuje suché xerotermné stanovištia, ale nachádzame ho aj na okrajoch ciest, v lesných okrajoch, na pasienkoch a v borovicových lesoch. Je odolná voči mrazu až do -7 °C.
Druh je dobre adaptovaný na vznik prípadných požiarov, nakoľko v rastline sa hromadia ohňovzdorné folikuly, počas celého života rastliny. V prípade požiaru folikuly uvoľnia v nasledujúcich dňoch všetky semená, v nich uložené, ktorých môže byť až 7500 semien na m² v popole po požiaroch. Okrem požiarov sa semená uvoľňujú v prípade uhynutia rastliny.
Výskyt na Slovensku
Druh na území Slovenska zatiaľ nie je evidovaný.
Metódy odstraňovania
V Južnej Afrike zaviedli biologické metódy odstraňovania zamerané na redukciu množstva semien s využitím hmyzu – nosatca (Erytenna consputa), ktorých larvy sa vyvíjajú v nezrelých plodoch a ničia ich. Dospelé jedince sa živia púčikmi, kvetmi a mladými plodmi. Rovnako sa využíva ja motýľ karposínový (Carposina autologa), ktorého larvy ničia zrelé semená v úplne vytvorených folikuloch.
Najúspešnejšou metódou je mechanická metóda, ktorá spočíva v zrezaní jedincov a ich následnom spálení. Dospelé rastliny sa odrežú 12 až 18 mesiacov pred spálením. Krátko po zrezaní rastlín sa plody, ktoré sa nahromadili počas života rastliny, rozštiepia a spadnú na zem. Uvoľnené semená vyklíčia nasledujúcu zimu. Oblasť sa potom vypáli skôr, ako sadenice reprodukčne dospejú. Po vypálení je potrebná jedna až dve následné aplikácie, aby sa zlikvidovali všetky regenerujúce sa rastliny. Takto sa zaistí, že sa žiadne rastliny nezachovanú na ďalšiu reprodukciu. Aj keď ide o veľmi efektívnu metódu, využitie vypaľovania môže mať negatívny vplyv na citlivé ekosystémy. Neodporúča sa iba odrezať a potom nechať odrezané rastliny nespálené, pretože na odstránenie všetkých nových semenáčikov, ktoré môžu vyklíčiť, je potrebný oheň. Ručná likvidácia jedincov vytrhávaním je časovo náročná a nákladná.
Chemické metódy odstraňovania sa nevyužívajú často, pretože môžu mať negatívny vplyv na pôvodnú vegetáciu. Náklady na chemické metódy sú vysoké, keďže druh sa vyskytuje v hustých húštinách a neprístupných oblastiach.