Humulus scandens – chmeľ japonský

Rad: Urticales
Čeľaď: Canabaceae

Zaradenie – invázny druh vzbudzujúci obavy Európskej únie 

epp12524-fig-0001-m humulus_japonicus_14oct2007

Fotodokumentácia: https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/epp.12524 (samičie súkvetie © Guillaume Fried (Anses, FR).

Opis druhu

Ide o jednoročnú popínavú lianu dorastajúcu do dĺžky 0,5 až 5 metrov (ojedinele 9 – 11 metrov). Stonka je rozvetvená, na priereze šesťuholníková, ovíjajúca sa okolo opory. Listy sú protistojné, svetlozelené, srdcovité, s 5 až 9 lalokmi, 5 – 12 cm dlhé, na okraji zubaté, na vrchu zašpicatené. Spodná časť listov je redšie plstnatá, miestami s dlhšími chplmi a so žltými sediacimi diskovitými žliazkami. Horný okraj mladších listov má tuhé mineralizované chĺpky podobné ako u pŕhľavy. Samčie súkvetie je priama rozvetvená lata, 15 – 25 cm dlhé, peľnice kvetov sú bez žliazok. Samičie súkvetie má oválny, hrotitý, kužeľovitý piestik. Lupene kvetov sú oválno vajcovité, 7 – 10 mm dlhé, chlpaté, na okrajoch husto vláskaté. Súplodie je len vzácne dlhšie ako 2 cm, rozkonárené, nápadne ostito chĺpkaté, prevísajúce, zelené. Nažky sú žltohnedé, oválne, nafúknuté, 4- 5 mm veľké, nežliazkaté.

Pôvod

Pochádza z Ázie (mierne pásmo Číny, Japonska, Kórei, Ruska, tropická časť Vietnamu). Rozšíril sa do Severnej Ameriky. Zaznamenaný je aj v Európe (najmä v strednej a južnej Európe), kde bol ešte koncom dvadsiateho storočia dovezený ako okrasná rastlina do botanických záhrad.  Z tade sa rozšíril aj do voľnej krajiny.

Ekológia

Rozmnožuje sa generatívne semenami, ktoré klíčia skoro na jar (od februára do mája). V dobrých podmienkach aj viackrát v roku. Kvitne na jeseň (koniec septembra), Semená sú rozširované živočíchmi, ľuďmi, prúdiacou vodou.

Dobre prosperuje na slnečných, vlhkých, na živiny bohatých lokalitách, pozdĺž riečnych brehov a mokradí. Nevyhovujú mu zatienené a presušené pôdy. V miernom podnebí prežije aj zimu. Vytvára husté porasty na vegetácii ale aj na zemi.

Rozšírenie v SR

Na území Slovenska zatiaľ nie je evidovaný.

Metódy odstraňovania

Využíva sa ručné vytrhávanie, ktoré je možné realizovať kedykoľvek v roku. Najúčinnejšie je realizácia mechanického odstraňovania na konci jari a začiatkom leta, pred kvitnutím druhu, kedy rastliny ešte nie sú také vysoké. Zabezpečí sa tak odstránenie rastlín predtým ako stihnú vytvoriť semená. Na úplné odstránenie druhu je potrebné zabezpečovať mechanické odtrsaňovenie jedincov v priebehu troch rokov, kým sa minie aj zásoba semien v pôde.

Využíva sa ja kosenie, ktoré však viac menej udržiava populáciu druhu. Je potrebné odstrániť pokosený materiál predtým ako stihne vysemeniť.

Využíva sa aj postrek herbicídnymi prípravkami. Je potrebné zvážiť jeho využitie v okolí vodných tokov a vplyv na okolité rastliny.