Salvinia molesta

Salvinia molesta (syn. Salvinia adnata, Salvinia auriculata)

Rad: Salviniales
Čeľaď: Salviniaceae

Zaradenie – invázny druh vzbudzujúci obavy Európskej únie 

5562478 1333011

Fotodokumentácia:  Keith Bradley, Botanist/Conservation Biologist, Bugwood.org

Kenneth Calcote, Mississippi Department of Agriculture and Commerce, Bugwood.org

https://www.ipmimages.org/browse/detail.cfm?imgnum=1333011

Opis druhu

Plávajúca vodná papraď s horizontálnou stonkou, ktorá môže dosiahnuť dĺžku až 30 cm. Listy vyrastajú v trojpočetných praslenoch, z nich 2 listy plávajúce na hladine sú protistojné, sediace alebo krátko stopkaté, elipsovité, celistvookrajové svetlozelené často s hnedastými okrajmi (cca 2,5 – 3,8 cm dlhé, ale aj menšie alebo väčšie, max do 6 cm v závislosti od podmienok prostredia). Báza i vrchol listu môže byť zaoblená i srdcovitá. Tretí list z praslena je premenený na zväzok korienkov ponorených pod hladinu, vyvíjajú sa na ňom reťazce guľatých sporokarpov, v ktorých sú ukryté výtrusnice. Plávajúce listy sú buď ploché alebo zatváravé pozdĺž prostrednej žily, pričom zložený vzhľad je často prirovnávaný ku krídlam motýľa. Vytvárajú 3 rastové formy. Primárna forma (malolisté štádium) je typická pre rastliny obsadzujúce otvorené vodné plochy, sekundárna forma má mierne zložené a väčšie listy, terciárna forma je typická pre rozvinuté porasty s väčšími hlboko zloženými (pripomínajúcimi suchý zips) „reťaziacimi sa“ listami.

Primárna rastová forma:                                             Sekundárna rastová forma:

1929037

1929038

 

 

 

 

 

Images: Mic Julien, Commonwealth Scientific and Industrial Research Organization, Bugwood.org

Terciárna rastová forma:

5562478

Image: Keith Bradley, Botanist/Conservation Biologist, Bugwood.org

Primárna a sekundárne rastová forma by teoreticky mohli byť zamieňané s autochtónnou Salvinia natans. Chĺpky (trichómy) na vrchnej strane listov zložené vlastne zo štyroch trichómov sú u Salvinia molesta na rozdiel od pôvodnej Salvinia natans spojené predposlednou apikálnou bunkou do tvaru „šľahača“. Okrem toho S. natans je v porovnaní so S. molesta menšia.

Pôvod

Druh pochádza zo subtropickej oblasti juhovýchodnej Brazílie, kde rastie do nadmorskej výšky 900 m. Odtiaľ sa rozšíril a stal sa invazívnym druhom v mnohých regiónoch sveta. Prvú populáciu mimo pôvodného areálu rozšírenia založila v roku 1939 univerzita na Srí Lanke. V roku 1972 bolo v Papua-Nová Guinea vysadených pár jedincov do záplavového územia rieky Sepik a o osem rokov neskôr druh pokrýval už viac ako 250 km2. Salvinia molesta je rozšírená v Afrike (vyskytuje sa vo viac ako 20 krajinách), Izraeli, Indii, Pakistane, juhovýchodnej Ázii, Austrálii, Novom Zélande, v južnej časti USA, Mexiku, v niektorých ďalších štátoch centrálnej a južnej Ameriky a na niektorých tichomorských ostrovoch. V rámci Európy bola nájdená v Rakúsku, Belgicku, Francúzsku (vrátane Korziky), Nemecku, Taliansku, Holandsku a Portugalsku, nie je však jasné, či ide o etablované populácie.

Ekológia

Salvinia molesta sa najčastejšie vyskytuje v stojatých alebo pomaly tečúcich vodách, ako sú jazerá, rybníky, pomaly tečúce rieky alebo potoky, kanály, priekopy, mokrade, ryžové polia. Najlepšie rastie v tropických oblastiach, ale vydrží aj  občasné mrazy a zamrznutie vodnej hladiny v miernom podnebí (- 3 ˚C počas 48 hodín), ale netoleruje pretrvávajúce nízke teploty. Pri premnožení vytvára na vodnej hladine spletitý hustý porast (tzv. rohože), ktorý môže dosiahnuť hrúbku od 2,5 cm až do 1 m. Husté rohože zvyšujú jej odolnosť voči mrazu, v USA 30 cm hrubé rohože vydržali teploty – 10 ° C po dobu 48–72 hodín. Rýchlo rastie. Najlepšie sa jej darí v podmienkach bohatých na živiny. V lete dokáže zdvojnásobiť listovú biomasu v priebehu 2,2 dní. V prostredí postupne dochádza k obmedzenej dostupnosti kyslíka a svetla, znižovaniu pH, zvyšovaniu koncentrácie oxidu uhličitého a sírovodíka a narušeniu potravinového reťazca vo vode. Optimálne rastie vo vodách s pH 6 – 7. So salinitou vôd cca 20 % sa rýchlosť rastu znižuje. Prirodzeným škodcom druhu a pomerne účinnou biologickou zbraňou proti premnoženej salvínii je nosáčik Cyrtobagus salviniae. Dospelé jedince, ale najmä larvy tohto chrobáka sa živia mladými výhonkami a listami salvínií. V mnohých prípadoch dokázali znížiť napadnutie Salvinia molesta o 90  % za menej ako jeden rok.

Rozšírenie v SR

Na území Slovenska zatiaľ nie je evidovaný.

Metódy odstraňovania

Najdôležitejšia je prevencia a rýchle zistenie výskytu druhu, kým sa nevytvorí terciárna rastová forma.

Mechanický spôsob odstraňovania spočíva v zbere jedincov z vodnej hladiny sieťami. Hustota sietí má byť volená tak, že dokážu odobrať rastliny bez ich opätovného prepadu cez oká sietí. Následne je potrebné pozbierané jedince vyviesť mimo vodnej plochy a zabezpečiť odstránenie biomasy.

Chemický spôsob odstraňovania je potrebné dôkladne prehodnotiť vzhľadom na negatívny vplyv na okolité druhy. Uplatňuje sa pri veľkoplošnom výskyte druhu, väčšinou opakovaným postrekovaním herbicídnych prípravkov najmä glyfosátu.

Na biologické odstraňovanie Salvinia molesta sa okrem nosáčika Cyrtobagus salviniae využívajú aj ďalšie druhy, avšak s nižšou efektívnosťou: kobylka Paulinia acuminata, mora Samea multiplicalis, nosáčik Cyrtobagus singularis aj amur biely – Ctenopharyngodon idella.